Vstúpila som do domu a pri pohľade do obývačky Lisa (domáca) prebaľovala skoro trojmesačné bábätko menom Chloe :) . Privítanie bolo pekné, pýtali sa ma na let, neskôr sme si dali obed, v dome mali ešte pár pracovníkov, lebo pred mojim príchodom, sa len pár dni presťahovali. Všetko nové, čisté. Lisa mi ukázala celý dom a moju izbu s kúpeľňou, ktorá sa nachádza na treťom poschodí. Majú veľmi pekný, priestranný dom, celé to majú biele, aj keď nechcem to vidieť o pár rokov :). V priebehu rozprávania s domácimi, mi Lisa oznámila, že Sammy (vtedy 3 a pol ročný chlapec) je práve s Waynovou (domáci) sestrou u nich doma a príde do hodiny domov. Pomaličky som sa išla vybaliť a potom Sammy - postrah Denis :D prišiel domov. Ako darčeky som im priniesla malej - hrošíka na kočár, malému vrtuľník s autom (miluje vrtuľníky, čo som nevedela) a rodičom slivovicu. (Wayne skúšal slivovicu a povedal, že nikdy viac :) myslel si, že mu zhorí hrdlo :D nevie čo to je pravý alkohol ;) ). Prvé dva dni som bola s detičkami, Sammymu začínala škôlka až v polovičke Septembra. Keďže Chloe mala panický strach z nových ľudí, chcelo to čas, aby si na mňa zvykla. Na začiatku som bola troška prekvapená ako to celé funguje v cudzích rodinách. Každá au pair v rodine to má inak, no väčšinou Londýnske au pair to máme rovnaké, bohužiaľ nestaráme sa len o detičky, ale aj o domácnosť, takže to znamená, že nie len hranie s detičkami, ale aj upratovanie. Niektoré au pair toho majú viacej, niektoré menej, no ja našťastie pracujem len 5 hodín denne, niekedy aj menej. Po dvoch sme si sadli s Lisou a vysvetlila mi to ako to bude fungovať u nej, spomínaných 5 hodín, s tým, že doobeda sa upratuje a navečer dve hodinky som s detičkami. Na začiatku som bola veľmi prekvapená, kedže som porovnala pomer upratovania a bytie s deťmi ... Nebolo to ako tvrdili všade- 60% deti a 40% ľahké upratovanie. Ani neviem čo si predstavujú pod ľahkým a ťažkým upratovaním :) . Pretože ja v podstate robím všetko. Prekvapilo ma aj ohľadom varenia. Ona varí len deťom a potom varí večeru pre ňu a Wayna. Takže ak som aj chcela jesť, musela som si navariť. A tak začalo moje prvé kuchárčenie, ktoré milujem!!!! :) Varím si dennodenne a hocijaké špecialitky :) Každý týždeň nám chodí nákup (ja si napíšem zoznam, čo by som rada papala-ona mi to objedná cez internet, jasné, že aj objedná im jedlo) a pán nám vyloží nákup do kuchyne a ja si môžem variť moje jedlá a skúšať niečo nové.Na začiatku to nebolo ľahké pre mňa, predsa šok z upratovania, z jedla, ale čas ubiehal veľmi rýchlo, ja som sa naučila ich režim, ich system žitia, ich zvyky a všetko čo súvisí s ich spolužitím. Občas sme mali nejaké nezhody, ale vždy sa všetko ustálilo a išli sme ďalej. Detičky si na mňa rýchlo zvykli a to bolo pre mňa najdôležitejšie. Troška sa mi nepáči ich výchova, keď dieťa a rodič sa hádajú, rodič nechce povoliť, dieťa nechce povoliť ale nakoniec po hádke a plaču, dieťa zvíťazí, takže nevidím význam, ak rodič hovorí dieťaťu nie, aj keď nakoniec mu to dovolí. :) Na Vianoce som mohla ísť domov, čo ma veľmi potešilo, ale Silvestra som strávila s deťmi späť v Londýne. Deti spaním a ja s laptopom na posteli :)
Čas ubieha veľmi rýchlo, pár veci sa časom pomenilo, viac som s detičkami, chodí k nám upratovačka a už mi to ide len dole kopcom, zostávajú mi štyri mesiace v Londýne....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára